O svete HR aj blogu Hľadačipokladov v rozhovore so Synergie

Synergie patrí k jedným z najznámejších personálno – poradenských spoločností pôsobiach na Slovensku. V roku 2015 sa stali 2. najatraktívnejším zamestnávateľom v kategórii personálne poradenstvo.

K Synergie patrí aj blog Hľadačipokladov, ktorý v roku 2014 vyhral ocenenie Bloger roka v kategórií ekonomika, spoločnosť a biznis.

O víziách do budúcnosti a o zaujímavostiach z oblasti HR sme sa porozprávali s Country managerom Martinom Hubom a Customer Experience Manager CZ&SK, Barbarou Kotlárovou.

Aká je vaša filozofia? Na čom si najviac ako spoločnosť zakladáte?

Martin:
So Synergie som sa stretol ešte počas štúdia na vysokej škole, kedy som si cez medzinárodnú študentskú organizáciu AIESEC hľadal stáž v zahraničí. Jednou zo súčastí výberového procesu bol aj pohovor so Synergie. Neskôr, v roku 2006 som do spoločnosti nastúpil na trvalý pracovný pomer. Už vtedy som Synergie vnímal ako značku, ktorá si potrpí na kvalitu a dobrú reputáciu. Od začiatku chceme, aby boli Synergie partnerom, na ktorého sa dá spoľahnúť, firmou, ktorá dodržiava etiku a morálku. To je naša filozofia. Byť firmou, ktorá bude mať svoje miesto na trhu a ktorá sa bude snažiť vytvárať také prostredie, aby zamestnanci, ale aj klienti a uchádzači o prácu, ktorí s nami spolupracujú, mali pocit, že sme tu preto, lebo to má zmysel.

“Našou filozofiou je stavať poctivý biznis s poctivými ľuďmi a pre poctivých ľudí.”

Synergie má svoj vlastný blog, Hľadačipokladov, na ktorom zdieľa skúsenosti so svetom HR a poskytuje ľuďom rady ako sa lepšie zorientovať na trhu práce a budovať si kariéru.
Kto všetko sa podieľa na obsahu blogu? Kde čerpáte inšpiráciu na články?

Martin:
Na začiatku sme náš blog tak trochu tajili. Tým, že sme začali písať blog ako firma, báli sme sa, že práve tento fakt by mohol čitateľov odradiť.
Po čase sme však začali mať pocit, že blog naberá na popularite viac ako Synergie samotné. Nakoniec sme sa teda rozhodli priznať, že blog patrí nám.
Hľadačipokladov sú jednou z foriem spätnej väzby trhu. Nemáme reálne čas každému uchádzačovi povedať do očí, že má zlý životopis a nech ho radšej v takej forme ani neposiela. Radšej to napíšeme formou blogu, kde si to môže prečítať viac ľudí.

Barbara:
Podnety dostávame aj z vonku. Kandidáti sa nás pýtajú množstvo otázok. Jednou z nich je napríklad to, prečo Slovensko nezverejňuje v ponukách plat. Ak sa stane, že sa k nám nejaká otázka stále vracia, hľadáme na ňu odpovede a potom o tom napíšeme aj na blogu.

Martin:
Inšpirácia asi najviac prichádza z vnútra, aj keď samozrejme sledujeme aj zahraničnú komunitu, takže sa inšpirujeme aj inými zdrojmi. Myslím, že asi aj vďaka tomu rastie popularita blogu. Obsah, ktorý na blogu uverejňujeme, je naozajstný život. Nie je to len teória.

Venujete sa aj vzdelávaniu mladých a pravidelne pre nich pripravujete rôzne workshopy.
Ako hodnotíte túto skúsenosť?

Martin:
So školami spolupracujeme už dlhšie. Zo začiatku to bolo najmä so spomínaným AIESEC-om. Mali sme aktivity aj s Ekonomickou univerzitou, bavili sme sa aj s Trnavskou univerzitou či Univerzitou Komenského.

Barbara:
Je viacero škôl, s ktorými komunikujeme. Cieľom workshopov je najmä ukázať študentom niečo z našej kuchyne, porozprávať sa o praktických veciach a skúsenostiach. Vysvetľujeme študentom, ako je vedený pohovor a prečo sa niektoré otázky pýtame. Jedna vec je naštudovať si, aké otázky sa personalisti pýtajú a druhá vec je naozaj sa na ne pripraviť tak, aby odpovede dávali aj zmysel. Väčšinou riešime modelové situácie, reálne otázky a v podstate simulujeme pohovor.

Martin:
Chceme ľudí naučiť hovoriť na pohovoroch to, čo chceme počuť. Nie obsahovo, ale po stránke štruktúry. Keď sa spýtam nejakú otázku, človek by mal vedieť, ako na ňu odpovedať a odhadnúť to, akú bude personalista na druhej strane očakávať odpoveď. Často sa stretávame s tým, že ľudia nie sú neschopní, no nevedia sa predať. Nevedia odkomunikovať svoje schopnosti takým spôsobom, aby to druhá strana pochopila. Práve spôsob komunikovania znalostí a skúseností je prekážkou. Nakoniec možno zistíme, že sa bavia o tom istom, ale každý inou rečou.

Myslíte si, že sa čerství absolventi ťažko uplatňuju v praxi?

Martin:
Celkovo je systém školstva už roky kritizovaný. Je pravdou, že mnohí absolventi majú problém sa uplatniť, ale ja by som nehľadal problém v ľuďoch, ale možno skôr v ich ambíciách. Človek, ktorý má vysokú školu, dnes odmieta ísť robiť za výrobnú linku a pritom možno to je tá práca, ktorá by ho bavila. Ale práve tým, že už má vysokoškolský titul, má aj papier, ktorý ho oprávňuje povedať, že ja už predsa nebudem pracovať za výrobnou linkou. Dnes je problém zohnať operátora výroby, frézara, obrábača kovov, plastárov. Je tu veľmi málo škôl a učilíšť, ktoré by mladých ľudí toto všetko naučili. Na to, že Slovensko je automobilová veľmoc, je to zarážajúce. Školy zatiaľ nie sú schopné produkovať ľudí, ktorých tento priemysel reálne potrebuje.

Barbara:
Pri absolventoch je samozrejmosťou ovládať aspoň jeden cudzí jazyk. Stále máme skúsenosti s tým, že úroveň znalostí je skôr pasívna. Keď s absolventom prídeme do reálnej komunikácie v danom jazyku, či už telefonicky alebo osobne, nevedia na otázky reagovať. Toto je určite niečo, čo nás limituje. Stále sú na trhu ľudia, ktorí sú šikovní a zaujímaví pre rôzne zahraničné firmy, ale práve jazyk je to, čo im uzatvára cestu. V jednom momente zistia, že jednoducho nemôžu ísť dalej, lebo sa nedohovoria so svojím šéfom alebo so zákazníkom či kolegami.

Po akých ľuďoch je najväčší dopyt?

Martin:
Ja tu vidím dva veľké segmenty. Jedným z nich je výroba, konkrétne automobilový priemysel. Ten je dnes v obrovskom dopyte a reálne tu hrozí, že nebude dostatok ľudí a firmy to budú nejakým spôsobom musieť riešiť. Pravdepodobne sa budú obzerať po iných trhoch, či už presťahujú fabriku alebo presťahujú ľudí.

Ďalším takým veľkým segmentom je IT sektor. Momentálne je veľký problém nájsť schopného programátora a iných špecialistov. A aj keď ho nájdeme, je riziko, že nám po absolovovaní výberového procesu uchádzač odmietne pracovnú ponuku. Kandidát prejde celým výberovým konaním u klienta, dohodne sa s ním a pôvodný zamestnávateľ zrazu výrazne zvýši ponuku a snaží sa udržať si ho. To je dôkazom toho, že dopyt rastie a zároveň potom tlačí na ďalšiu formu, či už v podobe benefitov alebo celkovo spôsobu motivácie zamestnancov. To je otázka možno najbližšieho roka, dvoch, či nepôjdu platy naozaj výrazne vyššie, najmä v IT. Očakávame, že výroba bude čeliť veľmi podobnej situácii.

Ako hodnotíte slovenský pracovný trh?

Martin:
Už to prestáva byť len otázka peňazí a vidím firmy, ktoré začali vymýšlať systém mikropodielov, kde má každý človek právo na dividendu z dlhodobého úspechu firmy.  Ľudia sa prestávaju správať k firme ako ku zamestnávateľovi. Cítia sa ako jej spoluvlastníci. Spoluzveľaďujú svoj majetok. Napriek tomu, že podiely nie sú až také významné, menia psychológiu zmýšlania.
Potom sú to rôzne záležitosti okolo kultúry firmy, rôzne benevolentvosti typu homeoffice, služobné auto či rôzne nefinančné benefity.

“Ľudia chcú pracovať vo firme s ľuďmi, s ktorými si rozumejú, s ktorými majú spoločné záujmy a nechcú pracovať len preto že tu strávia svojich 8 hodín času za x stoviek alebo tisíc eur. To už je za nami.”

Barbara:
V IT ešte vidíme stály nárast ľudí, chcú mať flexibilitu aj v živnosti, prípadne pracovať na viacerých projektoch. Dnes nestačí napísať, že budú programovať v C-čku pretože to nie je to, čo motivuje človeka zmeniť prácu. Potrebuje vedieť, čo bude výsledkom, akí ľudia sú súčasťou tímu a na čom konkrétnom budú pracovať. Nikto nechce robiť na projekte, ktorý niekto odloží do šuflíka. Ľudia potrebujú vidieť zmysel a výsledok svojej práce.

“Zamestnávateľ musí poznať svojich zamestnancov, mal by vedieť, kto v jeho firme pracuje. To sa paradoxne v mnohých firmách nedeje.”

Ako hodnotíte rozhodnutie mať web na WordPress?

Bartbara:
S WordPress sme mali skúsenosť práve z Hľadačovpokladov, ktorí sú na WordPress už od začiatku. Keď sme uvažovali o tom, že chceme ísť do firemného webu, WordPress bola jasná voľba. Potrebovali sme CMS-ko, ktoré zvládne uspokojiť všetky naše požiadavky. Práca s WordPress je relatívne intuitívna a jednoduchá. Samozrejme chvíľu trvalo, kým sme to všetko nastavili a otestovali. To zároveň súviselo s mnohými novými internými procesmi. Ponuky práce boli pôvodne nahadzované manuálne, takže ich automatizácia nám ušetrila naozaj množstvo času.

Aká je vízia Synergií do budúcnosti?

Martin:
Pokračovať v práci, v ktorej sme začali a držať sa našej filozofie. Trh práce je teraz na hranici prerodu. Je to aj vďaka lepšej dostupnosti informácii a flexibility, či už zo strany zamestnancov alebo zamestnávateľov. Budeme sa snažiť sledovať trendy, ktoré nás čakajú a inšpirovať sa nimi. Na slovenský trh chceme priniesť to najlepšie.

Momentálne nás najviac zamestnáva hľadanie spoločného jazyka celého HR, najmä v rámci Európy. Našou víziou do budúcnosti je umožniť Slovákovi zamestnať sa v zahraničí bez väčších komplikácií.